ZMENA áno, ale ODKIAĽ začať?
V posledných dňoch žijeme všetci, donútení vonkajšími spoločenskými udalosťami, tak trochu inak. Možno trochu vedomejšie, možno trochu emocionálnejšie, nekľudnejšie, proste inak. Mnohí z nás si kladú otázku, čo bude ďalej, ako sa to dá vyriešiť. Každý z nás má nejakú vlastnú predstavu o tom, ako by sa vzniknutá situácia mala vyriešiť alebo minimálne upokojiť. Ako tak sledujem reakcie ľudí, počúvam komentáre verejné či súkromné, každý si je istý, že zmena musí nastať. V tom sme si všetci zajedno. Napokon zmena je jediná istota, jediná premenná v živote každého z nás. V čom by však mala zmena spočívať, o akú zmenu by malo ísť, koho by sa mala týkať, tam sa už rôznime a každý má inú predstavu.
Pokúsim sa na to pozrieť z hľadiska mojich osobných i bohatých pracovných skúseností, keďže zmenou sa zaoberám dennodenne pri práci s mojimi detskými i dospelými klientami.
Často sa stretávam s tým, že prídu za mnou ľudia, ktorý sa chcú dostať zo svojho zdravotného, vzťahového či pracovného problému. Takmer každý začína tým, že hľadá vinníka zodpovedného za svoju mizériu vo svojom okolí. Vysvetľujú, posudzujú, odsudzujú a chcú sa dozvedieť postupy, kroky, návody, ako zmeniť svoj problém zmenou svojho okolia či prostredia. Veľmi sa im nepáči a neradi počúvajú, že v prvom rade potrebujú začať u seba – že majú meniť svoje myšlienky, pocity, úvahy, správanie a v neposlednej miere svoje hodnoty a svoj rebríček hodnôt. Že to, čo sa im deje, je vlastne zrkadlom ich vlastného vedomého či nevedomého dlhoročného myslenia a konania, ich vnútorného emocionálneho naladenia. Keď to teda vezmem zo širšieho hľadiska, to, čoho sme dnes v našej spoločnosti svedkom, je vlastne len odrazom či zrkadlom nášho dlhoročného ignorovania základných ľudských hodnôt, nášho nezáujmu či vnútorných postojov. Preto ruku na srdce! Kto je nevinný, nech hodí kameňom!“. Každý z nas prispel svojou troškou. Položte si každý pre seba otázku: aké hodnoty majú pre mňa význam, aké emócie v sebe ukrývam, ako je to s korupciou v mojom živote, ohováram, posudzujem, ignorujem, nenávidím ... ? Môžem ísť príkladom druhým? Je mi ľúto, že to musím konštatovať, ale slušnosť, pravdivosť, korektné a láskyplné vzťahy, pokora a empatia sa dnes až tak nenosia. Prevažná väčšina ľudí si radšej nasadzuje (vedome či nevedome) spoločenské masky, faloš pretvárku. Manipulácia je bežnou súčasťou nášho života. Strach zo straty práce, vzťahov, úspechu, spoločenského uznania či postavenia nás drží v hrsti. Uzatvárame sa do seba, ticho trpíme, strácame radosť zo života, sme unavení, frustrovaní, pasívni a nevidíme východisko. Nevidíme ho hlavne preto, že očakávame, že príde niekto v podobe našich partnerov, priateľov, lekárov, zamestnávateľov či politikov a vyrieši naše problémy. A keďže stále nikto osvietený nechodí, väčšina sa prepadá stále hlbšie. Celková depresia a bezmocnosť ľudí či spoločnosti je stále väčšia. Počet frustrovaných, depresívnych, vyhoretých, či jednoducho nešťastných klientov mi neustále narastá. A verte, že sa budeme prepadať ešte hlbšie, pokiaľ si neuvedomíme, že „revolúcia“ teda zmena musí nastať ZVNÚTRA!
Je mi jasné, že mnohým z vás sa to ani trochu nepáči, pretože čakať, že si niekto cudzí pozametá pred svojimi dverami je vždy ľahšie, ako pozametať si pred vlastnými. Iste, zmena v spoločnosti je nutná, dokonca nevyhnutá. Avšak začnime prosím od seba, hľadajme vlastné rezervy, naše možnosti a cesty, ako niečo zmeniť v našom myslení, cítení, celkovo v živote. Potom bude tá globálna zmena oveľa viditeľnejšia a údernejšia. Prijmime zodpovednosť za svoje kroky, za náš život a život našich najbližších. Prestaňme nadávať, posudzovať, odsudzovať a hľadať riešenia mimo nás a meniť naše okolie. Otvorme sa pravde, pozrime sa úprimne na svoj život. Čo zrkadlím svojím deťom, okoliu, spoločnosti? Idem vždy príkladom? Mám v sebe čisté hodnoty, pokoru, slušnosť a som k sebe i druhým pravdivý?
Skúsme sa zamyslieť ... precítiť a potom pristúpme každý k svojej osobnej zmene. K zmene SEBA a vďaka svojej zmene i k zmene všetkého okolo nás. Držím nám všetkým palce, pretože táto krajina je prekrásna a bolo by škoda ju úplne zničiť naším súčasným negatívnym správaním a neukázať budúcim generáciam, že žiť sa dá aj lepšie.
S láskou a úctou
Jana
Pokúsim sa na to pozrieť z hľadiska mojich osobných i bohatých pracovných skúseností, keďže zmenou sa zaoberám dennodenne pri práci s mojimi detskými i dospelými klientami.
Často sa stretávam s tým, že prídu za mnou ľudia, ktorý sa chcú dostať zo svojho zdravotného, vzťahového či pracovného problému. Takmer každý začína tým, že hľadá vinníka zodpovedného za svoju mizériu vo svojom okolí. Vysvetľujú, posudzujú, odsudzujú a chcú sa dozvedieť postupy, kroky, návody, ako zmeniť svoj problém zmenou svojho okolia či prostredia. Veľmi sa im nepáči a neradi počúvajú, že v prvom rade potrebujú začať u seba – že majú meniť svoje myšlienky, pocity, úvahy, správanie a v neposlednej miere svoje hodnoty a svoj rebríček hodnôt. Že to, čo sa im deje, je vlastne zrkadlom ich vlastného vedomého či nevedomého dlhoročného myslenia a konania, ich vnútorného emocionálneho naladenia. Keď to teda vezmem zo širšieho hľadiska, to, čoho sme dnes v našej spoločnosti svedkom, je vlastne len odrazom či zrkadlom nášho dlhoročného ignorovania základných ľudských hodnôt, nášho nezáujmu či vnútorných postojov. Preto ruku na srdce! Kto je nevinný, nech hodí kameňom!“. Každý z nas prispel svojou troškou. Položte si každý pre seba otázku: aké hodnoty majú pre mňa význam, aké emócie v sebe ukrývam, ako je to s korupciou v mojom živote, ohováram, posudzujem, ignorujem, nenávidím ... ? Môžem ísť príkladom druhým? Je mi ľúto, že to musím konštatovať, ale slušnosť, pravdivosť, korektné a láskyplné vzťahy, pokora a empatia sa dnes až tak nenosia. Prevažná väčšina ľudí si radšej nasadzuje (vedome či nevedome) spoločenské masky, faloš pretvárku. Manipulácia je bežnou súčasťou nášho života. Strach zo straty práce, vzťahov, úspechu, spoločenského uznania či postavenia nás drží v hrsti. Uzatvárame sa do seba, ticho trpíme, strácame radosť zo života, sme unavení, frustrovaní, pasívni a nevidíme východisko. Nevidíme ho hlavne preto, že očakávame, že príde niekto v podobe našich partnerov, priateľov, lekárov, zamestnávateľov či politikov a vyrieši naše problémy. A keďže stále nikto osvietený nechodí, väčšina sa prepadá stále hlbšie. Celková depresia a bezmocnosť ľudí či spoločnosti je stále väčšia. Počet frustrovaných, depresívnych, vyhoretých, či jednoducho nešťastných klientov mi neustále narastá. A verte, že sa budeme prepadať ešte hlbšie, pokiaľ si neuvedomíme, že „revolúcia“ teda zmena musí nastať ZVNÚTRA!
Je mi jasné, že mnohým z vás sa to ani trochu nepáči, pretože čakať, že si niekto cudzí pozametá pred svojimi dverami je vždy ľahšie, ako pozametať si pred vlastnými. Iste, zmena v spoločnosti je nutná, dokonca nevyhnutá. Avšak začnime prosím od seba, hľadajme vlastné rezervy, naše možnosti a cesty, ako niečo zmeniť v našom myslení, cítení, celkovo v živote. Potom bude tá globálna zmena oveľa viditeľnejšia a údernejšia. Prijmime zodpovednosť za svoje kroky, za náš život a život našich najbližších. Prestaňme nadávať, posudzovať, odsudzovať a hľadať riešenia mimo nás a meniť naše okolie. Otvorme sa pravde, pozrime sa úprimne na svoj život. Čo zrkadlím svojím deťom, okoliu, spoločnosti? Idem vždy príkladom? Mám v sebe čisté hodnoty, pokoru, slušnosť a som k sebe i druhým pravdivý?
Skúsme sa zamyslieť ... precítiť a potom pristúpme každý k svojej osobnej zmene. K zmene SEBA a vďaka svojej zmene i k zmene všetkého okolo nás. Držím nám všetkým palce, pretože táto krajina je prekrásna a bolo by škoda ju úplne zničiť naším súčasným negatívnym správaním a neukázať budúcim generáciam, že žiť sa dá aj lepšie.
S láskou a úctou
Jana