Rozhovor o Ceste s terapeutkou Janou Koczkášovou
Radi by sme pochopili, v čom spočíva metóda Brandon Bays CESTA.
CESTA je metafora - znamená nájdenie svojho vlastného JA a zároveň objavenie svojej individuálnej cesty/poslania v živote. Ide o celosvetovo uznávanú liečebno-transformačnú metódu tela, mysle a duše ktorá nerieši náboženstvo, filozofiu, vek, rasu. Je univerzálna.
Teda je vhodná úplne pre kohokoľvek?
Cesta je pre všetkých, ale nie pre každého. Je pre tých, ktorí sú vnútorne pripravení zobrať do vlastných rúk zodpovednosť za svoje zdravie a za svoj život. Je pre tých, ktorí hľadajú a chcú nájsť cestu k svojmu skutočnému JA.
Ako tomu máme rozumieť – čo je a čo nie je naše skutočné JA?
Väčšinou nie sme tými, za koho nás považuje naše okolie a dokonca aj my sami. Autentické sú väčšinou len deti. Plačú a vzápätí sa smejú. Siahnu na to, čo chcú, bez ohľadu na následky. Nemajú problém s bezpodmienečnou láskou ani s odpustením. Nemajú problém povedať NIE bez výčitiek svedomia, neklamú (pokiaľ ich to nenaučíme). A mohli by sme pokračovať. Deti sú najmúdrejší ľudia. Každý sme raz dieťaťom boli a väčšina ľudí si na toto obdobie spomína len matne alebo vôbec. Hlboko v našom vnútri však tieto spomienky zostávajú. Nie je možné ich, rovnako ako všetky ostatné, vymazať. Naše okolie nás však od narodenia rôzne formovalo, takže toto naše pôvodné, originálne JA je prekryté rôznymi „nánosmi“ bolestivých citových zážitkov, ktoré vyústili do strachu či hanby, závisti, hnevu, zatrpknutosti, nízkeho sebavedomia, alebo, naopak, pýchy. Každý z nás sa učil prežiť vo svojom prostredí tak, aby si získal lásku a pozornosť najbližších. V našom dospelom správaní sa teda už neriadime svojím JA z detstva ale EGOM – teda všetkými tými vypestovanými programami na prežitie, ktoré v skutočnosti zablokovali našu prirodzenú, čistú podstatu. Prirodzenou obranou voči negatívnym zážitkom a traumám je ich potlačenie alebo vytesnenie z pamäti do hlbších vrstiev. Zdanlivo si teda myslíme, že sme „nad vecou“, ale tieň negatívneho zážitku v nás stále je a spôsobuje bloky v správaní či dokonca v tele a môže viesť a často vedie ku chorobe až na fyzickej úrovni. Niektoré traumy sú také staré, že si ich dokonca ani nemôžeme pamätať. Spôsobuje to potom naše životné omyly, mylné úsudky a márne premýšľame, PREČO, preboha, sme sa tak zachovali. Alebo prečo nás postihla nejaká zákerná choroba, keď nepijeme, nefajčíme, zdravo sa stravujeme a športujeme.
Metóda Cesta nie je nič iné, ako špeciálna technika, kde sa nám pri plnom vedomí, ale v stave uvoľnenia či rozšíreného vedomia, vybavia rôzne zážitky z minulosti, ktoré negatívne ovplyvňujú náš súčasný život. Dôležité je, že ich znova intenzívne PRE-CÍTIME. Zároveň nám umožní pochopiť, prečo sa situácia udiala a odpustiť tomu, kto nám traumu spôsobil. Človek sa takto oslobodí od bloku či choroby a jeho život sa môže začať uberať úplne iným smerom.
Ťažko je tento stav popisovať slovami, pretože ide o EMÓCIE, o individuálne prežívanie na emočnej úrovni. Tento proces sa dá pochopiť hlavne na základe osobnej skúsenosti, vlastného prežitia. S istotou však môžem vďaka vlastnej skúsenosti potvrdiť, že funguje, pomáha, a to je hlavné.
Akú úlohu zohráva v tomto procese terapeut?
Terapeut je len kouč, sprevádza klienta, usmerňuje a zároveň zdieľa to, čo prežíva. Všetko sa teda odohráva a riadi pri plnom vedomí a vôli klienta.
Takýto proces musí byť veľmi intímna záležitosť. Je treba veľká dávka dôvery zo strany klienta... Navyše, pri kurzoch ide o relatívne masovú záležitosť – nie o prednášku. ale o tréning procesu s úplne cudzím človekom...
Áno, tak to je. Za ostatné 4 roky som sama prešla mnohými procesmi, absolvovala som všetky stupne vzdelávania na získanie akreditácie terapeuta Cesta priamo pod vedením Brandon Bays. Na každom z workshopov či kurzov sa stretli desiatky, niekedy až stovky rôznych ľudí s rôznymi emocionálnymi záťažami a energiami. Môžem vám však povedať, že vždy na konci som pociťovala úplne inú energiu zo skupiny, ktorú ťažko popísať slovami. Na každom z kurzov si totiž prejdete niekoľkými osobnými ozdravnými procesmi, takže sa oslobodíte od mnohých blokov (jeden z nich je práve tá nedôvera a uzavretosť, strach prejavovať emócie pred cudzími). A skupinou sa tento oslobodzujúci pocit znásobuje. Takže ide len o to prekonať počiatočné zábrany a vytrvať.
Akí klienti vás vyhľadávajú?
Rôzni – ľudia so smrteľnými diagnózami, ľudia, ktorí prechádzajú ťažkým životným obdobím. Ale veľa je aj takých, ktorí dlho hľadajú, skúšajú rôzne metódy sebapoznávania, majú veľa naštudované, ale v konkrétnych životných situáciách si napriek tomu nevedia poradiť. Ďalej spokojní ľudia, ktorým len proste v živote „niečo chýba“. No a zvláštna skupina sú deti, ktorých privádzajú ich rodičia. S deťmi je proces úplne iný – komunikujú úplne prirodzene, svojím vlastným jazykom cez obrazy, rozprávkové bytosti, je to úžasné.
Najťažšie „oriešky“?
Určite muži, hlavne manažéri, ktorí veľa používajú „hlavu“, intelekt, s potlačenými emóciami. Niekedy sa im na prvýkrát nepodarí prejsť kompletným procesom, aspoň s prekvapením zistia že emócie majú a začínajú ich aj pomenovávať .
Aký je váš životný príbeh?
Môj životný príbeh ako aj súčasné aktivity som zverejnila na svojej webovej stránke (www.terapiacesta.sk). V skratke – žila som 31 rokov život „pod ochranou“ svojho úspešného manžela. Po vážnej operácii, ktorej pokračovaním boli psychické problémy a vyvrcholením rozvod, som sa ocitla na začiatku. Sama, bez práce, bez opory, bez predstavy čo ďalej. „Náhodou“- pretože na náhody dnes už neverím, sa mi dostala do rúk kniha od BB Cesta, tak som využila to, že som vyštudovala jazyky a... záver už poznáte.
Ako zmenila metóda Cesta váš život?
Úplne od základov. Nie je ľahší – to vôbec nie. Naopak - som momentálne odkázaná sama na seba, mám zodpovednosť za klientov i aktivity v súvislosti s propagovaním Cesty a výchovou ďalších terapeutov. Predtým som celý čas žila pod ochrannými krídlami. Ešte pred štyrmi rokmi by som neuverila, že budem stáť sama „na vlastných nohách“, pomáhať ľuďom, alebo už vôbec nie, že JA budem stáť pred ľuďmi a prezentovať túto metódu. Začala som cítiť svoje telo.
Ako to myslíte?
Necítila som ho. Necítila som bolesť a zdravotné problémy - až vo fáze, ktorá už bola veľkým problémom. Dnes cítim tie malé problémy - únavu, jemné signály tela – vtedy viem, že potrebujem vypnúť, relaxovať, alebo si urobiť proces a zistiť, čo je za tým problémom.
Dnes máte skutočne veľa aktivít - máte vôbec čas na relax?
Naučila som sa povedať NIE. To som predtým nevedela. Teraz je mi jasné, že najskôr musím pomôcť sebe, byť zdravá a vyrovnaná a len tak viem pomôcť iným. A ak to aj neurobím, príde choroba, ktorá ma do tej postele dostane . Víkendy sa snažím nepracovať, aj keď teraz v období prípravy seminára a zvýšeného záujmu o Cestu je to jednoducho nemožné. A veľmi ma „dobíja“ príroda, kam chodím vždy, keď keď mi dochádza energia a potrebujem vypnúť.
Vyriešili ste už všetky svoje problémy z minulosti?
Samozrejme nie, veľa ich ešte zostalo, objavujú sa postupne. Naše emočné bloky rada prirovnávam k lotosovému kvetu. Vidíme ten kvet, ale pod ním je stonka a potom ešte korene. Niekedy sa v procese dostanem na úroveň, stonky, problém sa opäť objaví a až vtedy zistím, že koreň je ešte hlbšie a treba s témou ešte pracovať. A či ste sa dostali až ku koreňu zistíte, keď sa problém už neobjaví. V každom prípade už viem pracovať s hnevom, strachom a inými emóciami, prijímať život v celej farebnosti a snažím sa nebojovať.
Existuje na to nejaká jednoduchá metóda?
Hlavná zásada je prijímať všetko, čo nám život prinesie - negatívne emócie, choroby či akékoľvek ťažké situácie. Nebojovať s nimi...
Čo to znamená prijať ich?
Precítiť ich. Odísť niekde do ústrania a ak môžem prirovnať - vyležať ich ako chrípku – bez liekov na utíšenie bolesti, bez odignorovania prácou či zajedaním jedlom alebo tvárením sa, že všetko je OK. Nechať emóciu prejsť telom dovtedy, kým sa nepremení na inú alebo nepominie. Nepotlačiť ju, emócia sa bude vracať dovtedy, kým ju neprecítite, nespracujete, nepochopíte, prečo je tu. Telo nie je možné oklamať.
Koncom septembra ste spoluorganizovali veľmi úspešný intenzívny večer s Brandon Bays v Bratislave. Budeme mať ešte možnosť stretnúť sa s autorkou Cesty na Slovensku?
Áno, momentálne pripravujeme 3-dňový seminár Intenzívna Cesta a pokročilé nástroje s Brandon Bays v Bratislave. Seminár sa bude konať 25. - 27.októbra 2013. Nepôjde o prednášku, ale o praktický, veľmi intenzívny workshop, kde si každý, účastník môže vyskúšať na vlastnej koži účinky metódy Cesta a to priamo pod vedením Brandon Bays a ďalších trénerov.
Ďakujeme za rozhovor.
CESTA je metafora - znamená nájdenie svojho vlastného JA a zároveň objavenie svojej individuálnej cesty/poslania v živote. Ide o celosvetovo uznávanú liečebno-transformačnú metódu tela, mysle a duše ktorá nerieši náboženstvo, filozofiu, vek, rasu. Je univerzálna.
Teda je vhodná úplne pre kohokoľvek?
Cesta je pre všetkých, ale nie pre každého. Je pre tých, ktorí sú vnútorne pripravení zobrať do vlastných rúk zodpovednosť za svoje zdravie a za svoj život. Je pre tých, ktorí hľadajú a chcú nájsť cestu k svojmu skutočnému JA.
Ako tomu máme rozumieť – čo je a čo nie je naše skutočné JA?
Väčšinou nie sme tými, za koho nás považuje naše okolie a dokonca aj my sami. Autentické sú väčšinou len deti. Plačú a vzápätí sa smejú. Siahnu na to, čo chcú, bez ohľadu na následky. Nemajú problém s bezpodmienečnou láskou ani s odpustením. Nemajú problém povedať NIE bez výčitiek svedomia, neklamú (pokiaľ ich to nenaučíme). A mohli by sme pokračovať. Deti sú najmúdrejší ľudia. Každý sme raz dieťaťom boli a väčšina ľudí si na toto obdobie spomína len matne alebo vôbec. Hlboko v našom vnútri však tieto spomienky zostávajú. Nie je možné ich, rovnako ako všetky ostatné, vymazať. Naše okolie nás však od narodenia rôzne formovalo, takže toto naše pôvodné, originálne JA je prekryté rôznymi „nánosmi“ bolestivých citových zážitkov, ktoré vyústili do strachu či hanby, závisti, hnevu, zatrpknutosti, nízkeho sebavedomia, alebo, naopak, pýchy. Každý z nás sa učil prežiť vo svojom prostredí tak, aby si získal lásku a pozornosť najbližších. V našom dospelom správaní sa teda už neriadime svojím JA z detstva ale EGOM – teda všetkými tými vypestovanými programami na prežitie, ktoré v skutočnosti zablokovali našu prirodzenú, čistú podstatu. Prirodzenou obranou voči negatívnym zážitkom a traumám je ich potlačenie alebo vytesnenie z pamäti do hlbších vrstiev. Zdanlivo si teda myslíme, že sme „nad vecou“, ale tieň negatívneho zážitku v nás stále je a spôsobuje bloky v správaní či dokonca v tele a môže viesť a často vedie ku chorobe až na fyzickej úrovni. Niektoré traumy sú také staré, že si ich dokonca ani nemôžeme pamätať. Spôsobuje to potom naše životné omyly, mylné úsudky a márne premýšľame, PREČO, preboha, sme sa tak zachovali. Alebo prečo nás postihla nejaká zákerná choroba, keď nepijeme, nefajčíme, zdravo sa stravujeme a športujeme.
Metóda Cesta nie je nič iné, ako špeciálna technika, kde sa nám pri plnom vedomí, ale v stave uvoľnenia či rozšíreného vedomia, vybavia rôzne zážitky z minulosti, ktoré negatívne ovplyvňujú náš súčasný život. Dôležité je, že ich znova intenzívne PRE-CÍTIME. Zároveň nám umožní pochopiť, prečo sa situácia udiala a odpustiť tomu, kto nám traumu spôsobil. Človek sa takto oslobodí od bloku či choroby a jeho život sa môže začať uberať úplne iným smerom.
Ťažko je tento stav popisovať slovami, pretože ide o EMÓCIE, o individuálne prežívanie na emočnej úrovni. Tento proces sa dá pochopiť hlavne na základe osobnej skúsenosti, vlastného prežitia. S istotou však môžem vďaka vlastnej skúsenosti potvrdiť, že funguje, pomáha, a to je hlavné.
Akú úlohu zohráva v tomto procese terapeut?
Terapeut je len kouč, sprevádza klienta, usmerňuje a zároveň zdieľa to, čo prežíva. Všetko sa teda odohráva a riadi pri plnom vedomí a vôli klienta.
Takýto proces musí byť veľmi intímna záležitosť. Je treba veľká dávka dôvery zo strany klienta... Navyše, pri kurzoch ide o relatívne masovú záležitosť – nie o prednášku. ale o tréning procesu s úplne cudzím človekom...
Áno, tak to je. Za ostatné 4 roky som sama prešla mnohými procesmi, absolvovala som všetky stupne vzdelávania na získanie akreditácie terapeuta Cesta priamo pod vedením Brandon Bays. Na každom z workshopov či kurzov sa stretli desiatky, niekedy až stovky rôznych ľudí s rôznymi emocionálnymi záťažami a energiami. Môžem vám však povedať, že vždy na konci som pociťovala úplne inú energiu zo skupiny, ktorú ťažko popísať slovami. Na každom z kurzov si totiž prejdete niekoľkými osobnými ozdravnými procesmi, takže sa oslobodíte od mnohých blokov (jeden z nich je práve tá nedôvera a uzavretosť, strach prejavovať emócie pred cudzími). A skupinou sa tento oslobodzujúci pocit znásobuje. Takže ide len o to prekonať počiatočné zábrany a vytrvať.
Akí klienti vás vyhľadávajú?
Rôzni – ľudia so smrteľnými diagnózami, ľudia, ktorí prechádzajú ťažkým životným obdobím. Ale veľa je aj takých, ktorí dlho hľadajú, skúšajú rôzne metódy sebapoznávania, majú veľa naštudované, ale v konkrétnych životných situáciách si napriek tomu nevedia poradiť. Ďalej spokojní ľudia, ktorým len proste v živote „niečo chýba“. No a zvláštna skupina sú deti, ktorých privádzajú ich rodičia. S deťmi je proces úplne iný – komunikujú úplne prirodzene, svojím vlastným jazykom cez obrazy, rozprávkové bytosti, je to úžasné.
Najťažšie „oriešky“?
Určite muži, hlavne manažéri, ktorí veľa používajú „hlavu“, intelekt, s potlačenými emóciami. Niekedy sa im na prvýkrát nepodarí prejsť kompletným procesom, aspoň s prekvapením zistia že emócie majú a začínajú ich aj pomenovávať .
Aký je váš životný príbeh?
Môj životný príbeh ako aj súčasné aktivity som zverejnila na svojej webovej stránke (www.terapiacesta.sk). V skratke – žila som 31 rokov život „pod ochranou“ svojho úspešného manžela. Po vážnej operácii, ktorej pokračovaním boli psychické problémy a vyvrcholením rozvod, som sa ocitla na začiatku. Sama, bez práce, bez opory, bez predstavy čo ďalej. „Náhodou“- pretože na náhody dnes už neverím, sa mi dostala do rúk kniha od BB Cesta, tak som využila to, že som vyštudovala jazyky a... záver už poznáte.
Ako zmenila metóda Cesta váš život?
Úplne od základov. Nie je ľahší – to vôbec nie. Naopak - som momentálne odkázaná sama na seba, mám zodpovednosť za klientov i aktivity v súvislosti s propagovaním Cesty a výchovou ďalších terapeutov. Predtým som celý čas žila pod ochrannými krídlami. Ešte pred štyrmi rokmi by som neuverila, že budem stáť sama „na vlastných nohách“, pomáhať ľuďom, alebo už vôbec nie, že JA budem stáť pred ľuďmi a prezentovať túto metódu. Začala som cítiť svoje telo.
Ako to myslíte?
Necítila som ho. Necítila som bolesť a zdravotné problémy - až vo fáze, ktorá už bola veľkým problémom. Dnes cítim tie malé problémy - únavu, jemné signály tela – vtedy viem, že potrebujem vypnúť, relaxovať, alebo si urobiť proces a zistiť, čo je za tým problémom.
Dnes máte skutočne veľa aktivít - máte vôbec čas na relax?
Naučila som sa povedať NIE. To som predtým nevedela. Teraz je mi jasné, že najskôr musím pomôcť sebe, byť zdravá a vyrovnaná a len tak viem pomôcť iným. A ak to aj neurobím, príde choroba, ktorá ma do tej postele dostane . Víkendy sa snažím nepracovať, aj keď teraz v období prípravy seminára a zvýšeného záujmu o Cestu je to jednoducho nemožné. A veľmi ma „dobíja“ príroda, kam chodím vždy, keď keď mi dochádza energia a potrebujem vypnúť.
Vyriešili ste už všetky svoje problémy z minulosti?
Samozrejme nie, veľa ich ešte zostalo, objavujú sa postupne. Naše emočné bloky rada prirovnávam k lotosovému kvetu. Vidíme ten kvet, ale pod ním je stonka a potom ešte korene. Niekedy sa v procese dostanem na úroveň, stonky, problém sa opäť objaví a až vtedy zistím, že koreň je ešte hlbšie a treba s témou ešte pracovať. A či ste sa dostali až ku koreňu zistíte, keď sa problém už neobjaví. V každom prípade už viem pracovať s hnevom, strachom a inými emóciami, prijímať život v celej farebnosti a snažím sa nebojovať.
Existuje na to nejaká jednoduchá metóda?
Hlavná zásada je prijímať všetko, čo nám život prinesie - negatívne emócie, choroby či akékoľvek ťažké situácie. Nebojovať s nimi...
Čo to znamená prijať ich?
Precítiť ich. Odísť niekde do ústrania a ak môžem prirovnať - vyležať ich ako chrípku – bez liekov na utíšenie bolesti, bez odignorovania prácou či zajedaním jedlom alebo tvárením sa, že všetko je OK. Nechať emóciu prejsť telom dovtedy, kým sa nepremení na inú alebo nepominie. Nepotlačiť ju, emócia sa bude vracať dovtedy, kým ju neprecítite, nespracujete, nepochopíte, prečo je tu. Telo nie je možné oklamať.
Koncom septembra ste spoluorganizovali veľmi úspešný intenzívny večer s Brandon Bays v Bratislave. Budeme mať ešte možnosť stretnúť sa s autorkou Cesty na Slovensku?
Áno, momentálne pripravujeme 3-dňový seminár Intenzívna Cesta a pokročilé nástroje s Brandon Bays v Bratislave. Seminár sa bude konať 25. - 27.októbra 2013. Nepôjde o prednášku, ale o praktický, veľmi intenzívny workshop, kde si každý, účastník môže vyskúšať na vlastnej koži účinky metódy Cesta a to priamo pod vedením Brandon Bays a ďalších trénerov.
Ďakujeme za rozhovor.