Prosperita verzus kompromisy
Pri svojej práci s klientami, hlavne tými, ktorí sa cítia unavení, vyhoretí, či vnútorne nenaplnení, sa stretávam s tým, že vo svojom vnútri cítia časť svojho ja, ktorá sa nedokáže nejakým spôsobom prejaviť. Že vo vnútri je nejaká časť uväznená a nevie nájsť cestu von. Mám na mysli teraz tú časť, ktorá sa týka nášho génia (nielen mentálneho), našich talentov. Určite každý z nás zažil obdobie, kedy prešľapoval na mieste, bol vyčerpaný, frustrovaný zamýšľal sa nad sebou ako pracuje, kde pracuje a či to, čomu sa venuje, je skutočne to pravé. Veľa klientov robí veci, ktoré ich nebavia, ale kvôli zabezpečeniu seba a rodiny si netrúfajú naplniť svoje túžby či rozvinúť svoje nadanie. Prečo je toľko ľudí dnes unavených, vyhoretých či frustrovaných?
Odpoveď som našla v knihe Richarda Rudda Génové klíče. Za všetkými týmito pocitmi stojí naša hlboko zakorenená tendencia robiť v živote kompromisy, ktoré sú vedľajším produktom života, v ktorom chýba osobná sloboda. Sprievodnými javmi je nedostatok predstavivosti a neschopnosť uveriť v svoju jedinečnosť a individualitu. Tým sa začína do života vkrádať priemernosť. Kompromis má svoj počiatok hlboko v našom vnútri. Začína v našom detstve, pretože vtedy začíname preberať svet od našich rodičov a školy. Deti majú v detstve veľké sny a túžby, ale dospievaním sa tieto pod tlakom kompromisov, jednotvárneho vzdelávacieho systému a nerešpektovaním rozdielnosti a jedinečnosti jednotlivcov postupne rozplývajú. Prispieva k tomu i fakt, že samotní rodičia nedokážu deti inšpirovať, nakoľko si sami neveria. Kompromis pre nás vždy znamená až to druhé najlepšie v rade. Takže sa nikdy nemôžeme úprimne tešiť z toho, čo robíme a často okrem radosti postrádame v svojom živote i hojnosť. Pretože keď nám chýba vášeň, nadšenie a nebaví nás to, čo robíme, nemôžeme v tom ani vyniknúť, pretože palivom, ktoré nás vedie k vrcholovým výkonom, je práve radosť a nadšenie. Každé dieťa sa rodí s určitým géniom, ktorý, keď sa bude rozvíjať správnym smerom, povedie nielen k osobnej zdatnosti a úspechu, ale bude nevyhnutne inšpirovať i iných, aby dosiahli úspech tiež.
Teda najväčšou ujmou pre jednotlivca je jeho neustále nevedomé kolektívne programovanie ku kompromisom a snaha, aby sa vzdal svojich snov a svojej jedinečnosti. A ako sa konkrétne prejavuje kompromis v živote? Dvoma spôsobmi.
Dlhodobé fungovanie v jednom alebo druhom mode prináša spomenutú nespokojnosť, smútok, frustráciu, vyčerpanosť, vyhorenie, absenciu radosti zo života a častokrát aj depresiu.
Keďže pracujem s deťmi, veľakrát sa stretávam s tým, že práve kvôli tomu, že nemôžu dať naplno priechod tomu, čo ich baví a v čom sú dobré, bývajú smutné, unavené a s pocitom, že im nikto nerozumie. Možno to pri množstve povinností vám rodičom uniká, možno sami ste nemali možnosť naplno prejaviť svoje talenty a zručnoti, ale venujte tomuto faktu prosím viac pozornosti. Nechajte deti vyniknúť v tom, čo ich baví. Podporte ich aj za cenu toho, že v niečom budú slabší alebo rozvinú niečo, čo nie je v súlade s vašimi predstavami. Nechajte, aby zažiaril ich vnútorný génius. Vyhnete sa tak ich priemernosti a do budúcna i ich frustrácii. Deti totiž v snahe vyhovieť rodičom, mať kamarátov, nesklamať, ale hlavne byť milované a prijímané, popierajú seba a kompromis je jedným z hlavných nástrojov, ktoré využívajú.
Odpoveď som našla v knihe Richarda Rudda Génové klíče. Za všetkými týmito pocitmi stojí naša hlboko zakorenená tendencia robiť v živote kompromisy, ktoré sú vedľajším produktom života, v ktorom chýba osobná sloboda. Sprievodnými javmi je nedostatok predstavivosti a neschopnosť uveriť v svoju jedinečnosť a individualitu. Tým sa začína do života vkrádať priemernosť. Kompromis má svoj počiatok hlboko v našom vnútri. Začína v našom detstve, pretože vtedy začíname preberať svet od našich rodičov a školy. Deti majú v detstve veľké sny a túžby, ale dospievaním sa tieto pod tlakom kompromisov, jednotvárneho vzdelávacieho systému a nerešpektovaním rozdielnosti a jedinečnosti jednotlivcov postupne rozplývajú. Prispieva k tomu i fakt, že samotní rodičia nedokážu deti inšpirovať, nakoľko si sami neveria. Kompromis pre nás vždy znamená až to druhé najlepšie v rade. Takže sa nikdy nemôžeme úprimne tešiť z toho, čo robíme a často okrem radosti postrádame v svojom živote i hojnosť. Pretože keď nám chýba vášeň, nadšenie a nebaví nás to, čo robíme, nemôžeme v tom ani vyniknúť, pretože palivom, ktoré nás vedie k vrcholovým výkonom, je práve radosť a nadšenie. Každé dieťa sa rodí s určitým géniom, ktorý, keď sa bude rozvíjať správnym smerom, povedie nielen k osobnej zdatnosti a úspechu, ale bude nevyhnutne inšpirovať i iných, aby dosiahli úspech tiež.
Teda najväčšou ujmou pre jednotlivca je jeho neustále nevedomé kolektívne programovanie ku kompromisom a snaha, aby sa vzdal svojich snov a svojej jedinečnosti. A ako sa konkrétne prejavuje kompromis v živote? Dvoma spôsobmi.
1. Impotenciou
týka sa tých, ktorých v živote ovláda nevedomý strach. Pod impotenciou sa jednak rozumie všeobecne bezmocnosť, pasivita a jednak i neschopnosť správne využiť sexuálnu energiu, ktorá ovplyvňuje našu plodnosť. Impotencia znamená, že nedokážeme správnym spôsobom uvoľniť našu vitálnu životnú energiu, a preto zostáva uväznená v nás. Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že človek je navonok slabý. Skôr sa to prejavuje tým, že človek so všetkým súhlasí, nemá odvahu sa za seba postaviť a nasledovať svoju jedinečnú životnú cestu.2. Zotročenie
je tak isto poháňané neistotou, ale prejavuje sa presne naopak ako impotencia. Ide o snahu o presadenie. Ide o klasický prejav dnešného sveta. Ľudia sa venujú náročným zamestnaniam, ktoré sa pre nich nehodia v snahe vyniknúť, dokazovať sebe i iným svoju výnimočnosť a jedinečnosť. Iróniou však je, že aj keď dosahujú úspech, naplnenie neprichádza, pretože nerozvnuli svoj pravý potenciál. Skrytou emóciou býva často hnev.Dlhodobé fungovanie v jednom alebo druhom mode prináša spomenutú nespokojnosť, smútok, frustráciu, vyčerpanosť, vyhorenie, absenciu radosti zo života a častokrát aj depresiu.
Existuje východisko?
Cesta je jednoduchá, ale zároveň mimoriadne zložitá. Prestať robiť kompromisy, spojiť sa so svojím vnútrom, odhaliť svoje talenty a nechať ich vyniknúť. Uvoľníme tým obrovskú zásobu vitálnej životnej energie, vybudujeme si tým zdatnosť, výkonnosť, budeme pružný, získame hnaciu silu pre naše nápady a vízie. Zdatnosť je magnetom a silou pre príťažlivosť, je nákazlivá a človek je veľkým príkladom pre svoje okolie, pretože má obrovskú pracovnú kapacitu. Stačí, ak budeme rešpektovať svoje jedinečné schopnosti.Keďže pracujem s deťmi, veľakrát sa stretávam s tým, že práve kvôli tomu, že nemôžu dať naplno priechod tomu, čo ich baví a v čom sú dobré, bývajú smutné, unavené a s pocitom, že im nikto nerozumie. Možno to pri množstve povinností vám rodičom uniká, možno sami ste nemali možnosť naplno prejaviť svoje talenty a zručnoti, ale venujte tomuto faktu prosím viac pozornosti. Nechajte deti vyniknúť v tom, čo ich baví. Podporte ich aj za cenu toho, že v niečom budú slabší alebo rozvinú niečo, čo nie je v súlade s vašimi predstavami. Nechajte, aby zažiaril ich vnútorný génius. Vyhnete sa tak ich priemernosti a do budúcna i ich frustrácii. Deti totiž v snahe vyhovieť rodičom, mať kamarátov, nesklamať, ale hlavne byť milované a prijímané, popierajú seba a kompromis je jedným z hlavných nástrojov, ktoré využívajú.