Negatívne myslenie je choroba

Negatívne myslenie berie človeku príležitosť žiť zdravo a harmonicky, lebo čoho sa obávame, na čo sa sústreďujeme, zároveň priťahujeme. (známy zákon príťažlivosti). Už pred 2000 rokmi bol v rímskych Antoniových kúpeľoch nápis: " Non hic curatur, qui curat." (Nenájde tu uzdravenie ten, kto si robí starosti). A Jób v Starom zákone žaluje: "Čoho som sa obával, prišlo ku mne." Dnes platí tento poznatok rovnako, ako kedysi.

Minulosť nemožno zmeniť. Nepomôže nijaká sebaľútosť, no patrí nám budúcnosť. V nej je možné všetko, preto nikdy neslobodno mrhať sily na sebaľútosť. Sebaľútosť je zbytočná už aj preto, že kedykoľvek môžeme zmeniť okolnosti, na ktoré sa sťažujeme. Jedine tak sa zmeníme, inak sa oberáme o silu, mrháme čas a zaťažujeme si zdravie.

Ľutovať sa znamená oslabovať sa.

Je preto dobré snažiť sa čo najskôr, ak sa objaví nejaká stopa po sebaľútosti, zbaviť sa jej. Je dobré naučiť sa pozerať na veci možno z iného uhla pohľadu. Z toho pozitívnejšieho. K tomu patrí aj naučiť sa povedať "nie". Vo vzťahu k autorite, v neželanej úlohe, do ktorej sa nás niekto snaží zahnať, alebo aj vzdať sa vlastných prianí, ak nás odvádzajú od cieľa. Keď spoznáme, čo vlastne chceme, mali by sme mať odvahu a stáť za tým. Odvahu niečo začať, prípadne aj stratiť, odvahu viazať sa, aj rozísť. "Kto neriskuje, nevyhrá."

Rozšírení "tvorcovia chorôb"

• predstava, že každý človek v mojom okolí ma musí milovať a akceptovať
• viera, že moja minulosť vo veľkej miere ovplyvňuje môj život a ja s tým sotva niečo urobím
• názor, že je katastrofa, keď sa veci nevyvíjajú tak, ako by sa mi páčilo
• predstava, že niektorí ľudia sú zlomyseľní a zlí, preto ich treba potrestať a podľa možnosti by som to mal urobiť ja
• viera, že ľudské nešťastie závisí od náhody, a sotva to možno zmeniť
• viera, že myšlienky prichádzajú samy od seba a človek na to nemá nijaký vplyv
• predstava, že človek potrebuje niekoho silného, na koho sa môže spoľahnúť, lebo sám to nezvládne
• prestava, že sa treba zamýšľať nad tým, čo by sa mohlo stať a stále rátať s tým, že sa to naozaj udeje
• predstava, že človeku nezostáva nič iné, než trpezlivo prijať neočakávané situácie namiesto toho, aby sa ich pokúsil zmeniť
• názor, že každý človek jedného dňa ochorie, s tým sa nedá nič robiť
• Choroba totiž nie je náš nepriateľ, ale náš priateľ a partner, ktorý signalizuje, že potrebný proces výučby sa zabrzdil, že sme niekde vybočili z poriadku, ale aj to, čo treba urobiť, aby sme sa doň vedeli vrátiť.

Niektorí ľudia veria, že choroba je Božia vôľa, ktorej sa treba podriadiť. Boh však nechce, aby sme boli chorí. Ako však môžem byť zdravý, keď takto rozmýšľam. Moja choroba nikdy nepochádza od Boha, ale vždy je dôsledkom môjho nesprávneho myslenia. Byť chorý je teda priam hriech. Každá choroba má nejakú duchovnú príčinu. Čo my pokladáme za príčinu, je iba spúšťač choroby. Keď chceme byť zdraví, musíme sa zbaviť chybného postoja, ktorý zistíme pomocou choroby - informácie.

Ochorieme, lebo sme prestali počúvať svoj organizmus, už mu vôbec nerozumieme. Správame sa chybne, lebo nezdravo dýchame, zle sa stravujeme, máme málo pohybu, chceme robiť veľa vecí naraz a dostávame sa do stresu, Jedného máme priveľa, iného primálo. Skrátka: nesprávny program zablokuje prirodzený liečivý mechanizmus a bráni mu vo vyvážení.

zdroj: Kurt Tupperwein - Posolstvo tvojho tela